Meditačné obrázky: Ako mám meditovať?

Získanie takýchto poznatkov exaktným „procesom snímania" bolo možné až pred niekoľkými desaťročiami. Obrázky štruktúry mozgu s vysokým rozlíšením sa robia napríklad magnetickou rezonanciou. Ale nielen to. Keďže aktívne nervové bunky majú vyššiu spotrebu kyslíka a energie, môžu tiež vedci zistiť, ktorá časť mozgu momentálne pracuje. Nedávno výskumníci týmto spôsobom porovnávali, či je nejaký rozdiel v práci mozgu meditujúceho a nemeditujúceho človeka – a našli reálne výsledky, ktoré dokladajú mnohé tvrdené vplyvy osobného rozvoja.

Meditácia zvyšuje čulosť, jasnosť a pozornosť: v jednej štúdii boli skúmané osoby požiadané, aby reagovali z množstva podráždení, ktoré im boli predvádzané rýchlo po sebe, len na tie „správne". Meditáciou trénovaní respondenti si už po troch mesiacoch tréningu viedli vďaka meditácii lepšie ako netrénovaní. Medziiným sa ukázalo, že ich mozog reagoval na „bezvýznamné" podráždenia menej.

Ďalšia štúdia naznačuje, že človek dokáže už po krátkom čase meditovania lepšie znášať stres a jeho imunitný systém sa posilňuje. V rámci nej reagovali respondenti už po šesťtýždňovom tréningu „meditácie súcitu" menej nervózne, keď boli úmyselne nechaný pod tlakom – boli požiadaný, aby pred publikom predniesli reč. Výsledky krvných testov taktiež potvrdili lepší stav ich imunitného systému.

Ďalej vedci našli v časti mozgu nazývanej orbitofrontálny kortex, vo všeobecnosti viac sivých buniek u meditujúcich respondentov ako u ostatných. Táto oblasť podľa vedcov zodpovedá medzi iným za to, ako hodnotíme situácie a ako emotívne na ne reagujeme. Jedna ďalšia štúdia ozrejmila, že hustota nervových buniek v tejto časti mozgu je o to vyššia, o čo dlhšie sa človek venuje meditácii.

Meditovanie zlepšuje medziľudské spolužitie. Respondenti, ktorí meditovali denne iba niekoľko minút za „najláskavejšie dobro", sa potom správali priateľskejšie k neznámym ľuďom a reagovali menej podozrievavo ako ostatní, ktorí sa zúčastnili neutrálneho imaginačného cvičenia trvajúceho rovnaký čas.

Neurovedec Ulrich Ott zhŕňa vo svojej knihe Meditácia pre skeptikov výsledky výskumov v tejto oblasti. Všetky doteraz uvedené štúdie, v ktorých boli meditujúci porovnávaní s nemeditujúcimi respondentmi, preukazujú vyššiu hustotu šedej hmoty alebo zväčšenie častí mozgu zodpovedných za nasledujúce pocity, myslenie alebo konanie:

• percepcia tela a riadenie pohybov,
• ovládanie pocitov a zmierenie sa s nepríjemnými skúsenosťami,
• emocionálne zhodnotenie situácií a reakcií,
• pocity prítomnosti, radosti a jednoty,
• sústreďovanie a udržiavanie pozornosti,
• regulácia dýchania a krvného obehu.

Ktoré ochorenia meditácia lieči, existujú isté empirické výsledky?

Výsledky výskumov potvrdzujú účinok meditácie predovšetkým pri stavoch bolesti, depresiách a stavoch strachu. Zakrátko bude meditácia úspešne podporovať aj liečenie v oblastiach: poruchy jedenia a zvládanie syndrómu deficitu pozornosti (ADHS). Najviac štúdií sa zaoberá účinkami na stres. Tu sa v súčasnosti najviac uplatňuje program „zvládnutie stresu prostredníctvom pozornosti" (MBRS). Štúdia publikovaná koncom roku 2009 poukazuje aj na dobrú účinnosť – už po ôsmych týždňoch tréningu preukazovali respondenti výrazne menej symptómov stresu. .

Kde je najlepšie ísť, keď chcem meditovať bez prepojenia na náboženstvo?

Treba sa poobzerať, kde je vo vašom okolí skupina, ktorá má podobný záujem o túto metódu a zároveň nemá dogmatické názory. Veľmi silno bývajú pre túto metódu zamerané skupiny praktizujúce Zen; praktizujú meditáciu bez náboženského obsahu za účelom sebaočisťovania. Ale ani tu nie sú všetky skupiny rovnaké. Najlepšie je vyskúšať ponuky priamo na mieste. Pozrite sa najprv dobre na ľudí, ktorí tam chodia a zistite, komu by ste mohli veriť v procese vášho osobného rozvoja. Radil by som vám, aby ste svoje rozhodnutie urobili v prvom rade podľa ľudí v skupine a pocitu, aký z nich máte a až potom v závislosti od používanej metódy. Napríklad, aj v skupinách transcendentálnej meditácie alebo Sahaja jogy sa nájdu dobrí ľudia, ktorí majú pramálo spoločné s hnutiami, ktoré ja vnímam dosť kriticky. V budhizme, kresťanstve ale aj v joge, sa vyskytujú samozvaní guruovia a šarlatáni, no rovnako aj centrá s ľuďmi, ktoré sú úprimné, srdečné a ktoré ľudí nechcú viesť misionársky a v rámci nejakej pevnej doktríny.